Mrazí ma z vety, ktorú povedal korunný princ Smeru Peter Pellegrini v rámci rozhovoru, ktorý poskytol začiatkom marca Denníku N:
„Každý, kto bude odmietať takúto dohodu ( o spoločnom kandidátovi), tak ho treba jasne a otvorene označiť za človeka, ktorý možno pomáha terajšiemu županovi, aby znova vyhral.“
Snaha označovať ľudí, ktorí odmietnu vyjadriť svoju podporu „vyvolenému“ kandidátovi, za tých, ktorí pomáhajú extrémistom udržať sa pri moci, ja považujem za nefér voči dotknutým občanom. Ako príklad môžeme uviesť Stanislava Mičeva a jeho členstvo v KSČ či jeho údajnú spoluprácu s ŠTB. Sú ľudia, a nie je ich málo, ktorí považujú komunizmus za rovnako zločinecký režim ako ten fašistický, a preto je pre nich neprijateľné vyjadriť svoju podporu človeku, ktorý bol členom KSČ a ktorý je navyše úzko napojený na Smer.
Máme ich preto verejne označiť za „pomáhačov“ extrémistom? Ja som zásadne proti takémuto ostrakizovaniu ľudí len kvôli vyjadreniu ich vlastného názoru, ktorý momentálne nehrá do karát niektorým ľuďom.
Z celého rozhovoru s Petrom Pellegrinim vo mne ostal dojem, akoby Smer nechápal alebo skôr nechcel pochopiť realitu v súvislosti s voľbami na post banskobystrického župana. Smer sa momentálne stavia do pozície toho, kto nechce do volieb priamo veľmi zasahovať, ale zase na druhej strane upozorňuje, že ten, kto nebude súhlasiť s kandidátom, ktorého nakoniec aj oni podporia na základe predvolebných prieskumov, bude označený za toho, kto pomáha Kotlebovi.
Smer sa chce totiž okrem iného zbaviť tzv. „Čierneho Petra“, ktorý mu ostal v rukách po prehre Vladimíra Maňku s Marianom Kotlebom v roku 2013 a chce vinu za prípadné opätovné víťazstvo M. Kotlebu hodiť konečne na niekoho iného.
A Smer chce naopak svojou veľkorysosťou – „podporíme najsilnejšieho“ – ukázať, že oni majú skutočný záujem o to, aby sa do vedenia kraja dostal nový človek. Lenže Smer nikdy nerobí nič len tak, zadarmo. Ani podpora jednému kandidátovi nebude určite len tak. Tu si treba položiť otázku: Čo za to Smer bude na oplátku od kandidáta chcieť? Čo bude Smer chcieť za poskytnuté služby, ktoré ponúkol Pellegrini: „Sme ochotní vynaložiť maximálne úsilie, všetky naše štruktúry, technické zabezpečenie pre kampaň najsilnejšieho kandidáta.“ Neverím, že Smer niečo urobí len tak, nezištne a pre dobro ľudí.
Tu netreba zabúdať, že funkcia predsedu samosprávneho kraja nie je vôbec bezvýznamná a keď si tam niekto dosadí „svojho“ človeka, tak ten môže zase pomôcť „našim“ ľuďom dostať sa ku kšeftom v kraji. A takýto scenár má Smer rád. Smeru vždy išlo a aj ide o moc, a preto neverím, že sa len tak ľahko vzdajú možnosti na päť rokov ovládnuť BB kraj. Neuveriteľná vôľa k moci bola Smeru daná do vienka už pri jeho založení.
Mám obavy zo stratégie Smeru: Kto nejde s nami, ide proti nám, t.j. s Kotlebom. Cítim v tom istú dávku nátlaku na voličov.
Ale ľudí treba k volebnej účasti pozitívne motivovať a nie na nich vyvíjať nátlak. Voliči predsa nie sú študenti VŠ, ktorí za neúčasť na prednáške premiéra dostanú za trest napísať seminárnu prácu.
Z celej tejto vzniknutej situácie mám dojem, akoby nás Smer chcel vmanipulovať do situácie, kedy nám voličom, vďaka „im nakloneným“ predvolebným prieskumom predloží kandidáta, ktorý bude pre nich najvhodnejší a tých, ktorí s tým nebudú súhlasiť označia za „kotlebovcov“.
Spôsob ako poraziť Mariana Kotlebu podľa mňa netkvie v nasilu pretláčanom jednom kandidátovi a jeho kampani postavenej hlavne na „proti Kotlebovskej“ rétorike.
Ja vidím riešenie ako poraziť aktuálneho župana nielen v dôslednom upozorňovaní na jeho prešľapy, ale hlavne v podobe dobre odvedenej volebnej kampane, ktorá bude motivovať ľudí k pozitívnej voľbe „za kraj“, na konci ktorej bude mať Banskobystrický kraj nového župana.
Ľuďom treba dať opäť nádej, že bude a môže byť lepšie a to aj bez Mariana Kotlebu a jeho rýchlych a nebezpečných riešení bez účinku.
Som smutná z toho, že sa pomaly napĺňajú moje slová a v BB sa už začína delenie občanov na "mičevovcov" a tých, čo majú na vec iný názor. Včera som bola vďaka svojmu predchádzajúcemu blogu označená v smeráckom plátku za "zúrivú blogerku" a pán Mičev bol označený za jediného kandidáta na župana, čo "má obrazne povedané gule" sa otvorene postaviť Kotlebovi. Takáto rétorika je podľa mňa nefér aj voči ostatným kandidátom.
V budúcom blogu vysvetlím, prečo nedám svoj hlas Stanislavovi Mičevovi, hoc aj za cenu, že ma možno potom označia za podporovateľa Kotlebu. I keď to pritom, vôbec nie je pravda.
