Prečo nebudem voliť Mičeva za župana

Autor: Andrea Súlovcová | 11.4.2017 o 9:01 | Karma článku: 4,62 | Prečítané:  1038x

Stanislav Mičev pred týždňom oficiálne oznámil svoju kandidatúru na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Ja mu svoj hlas vo voľbách dať ale rozhodne nemôžem. Prečo? Lebo KSČ, ŠtB, Smer-SD,...

 

Keď som pred vyše mesiacom navštívila novospustenú oficiálnu webovú stránku Stanislava Mičeva, zaujala ma fotka mesta, ktorá tvorila vizuálnu dominantu stránky. Najprv som si naivne myslela, že logicky ide o fotku Banskej Bystrice, ale ulicu som nevedela identifikovať. Potom ma ešte napadlo, že by Zvolen, Brezno,…? A potom mi to došlo: vtedy ešte potenciálny kandidát na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja si dal ako vizuálnu dominantu na svoju oficiálnu stránku fotku nejakého zahraničného mesta. Pomóc! Vidieť môžete tu. Keď na to prišli novinári a upozornili ho na to, on o tom že vraj ani nevedel a vzápätí to vymenil za fotku Pamätníka SNP. Totálne zlý začiatok kampane, bod pre Kotlebu, ktorý mu pri najbližšej príležitosti určite vykričí, že skutočný vlastenec si predsa ako profilovú fotku na svoju stránku nedá fotku Amsterdamu, ale vlastného kraja….Aj takéto maličkosti robia kampaň a rozhodujú o sympatiách voličov.

Tak toto bolo také skôr úsmevné a teraz stručne prečo nie Mičev:

1. KSČ. Nikdy nepochopím, ako môže historik, človek, ktorý by mal mať dokonalú znalosť našich dejín, dobrovoľne vstúpiť do Komunistickej strany. Stanislav Mičev vstúpil do KSČ na sklonku roku 1989, ako sám hovorí, v snahe zmeniť komunistickú stranu na sociálno - demokratickú. Podľa mňa však zlo nemožno reformovať, zlo možno len poraziť a zničiť. Pán Mičev v súvislosti s Mariánom Kotlebom a fašistickou ideológiou rád používa výraz „hnedý mor“. Ja v súvislosti s komunistickým režimom používam slovo „červený mor“, obidva tieto beštiálne režimy zanechali za sebou mnoho mŕtvych nevinných ľudí a množstvo pohnutých životných osudov. Nedám hlas človeku, ktorý bol členom KSČ a pritom dobre musel vedieť o zverstvách, ktoré táto strana napáchala na Slovensku. Zlo je zlom, či je hnedé alebo červené.

2. ŠtB. V archíve Ústavu pamäti národa sa nachádza spis, ktorý ŠtB viedla na Mičeva pod krycím menom „Bystrický“. Mičev sa v tejto súvislosti však obhajuje, že ŠtB ho zaevidovala ako kandidáta tajnej spolupráce bez jeho vedomia. Toto komentovať nebudem, lebo skutočnú pravdu pozná len pán Mičev. Ja mám však na vec jasný názor.

3. Smer-SD. Pred komunálnymi voľbami v roku 2014 sa na nás Stanislav Mičev usmieval z billboardov s logom strany Smer-SD. Už viac ako dva roky je v banskobystrickom mestskom zastupiteľstve členom poslaneckého klubu strany Smer-SD. A ako sám Mičev povedal na svojej nedávnej tlačovej besede, bol to práve primátor Banskej Bystrice Ján Nosko, kto ho osobne požiadal, aby kandidoval na post župana. Ján Nosko má sám k Smeru veľmi blízko: kandidoval za primátora ako nezávislý, ale s jasnou podporou Smeru, hlavne Petra Pellegriniho a Jany Laššákovej. Nemôžem dať svoj hlas človeku, ktorý sa na jednej strane jasne vymedzuje voči narastajúcemu pravicovému extrémizmu v našej krajine, ale na druhej strane má pritom blízko k politickej strane Smer, ktorej politika plná korupčných káuz a neriešenia problémov bežných ľudí, je živnou pôdou extrémizmu u nás.

4. Mestský poslanec. Stanislav Mičev je už viac ako dva roky politikom. Myslím si, že celkom podrobne sledujem komunálnu politiku u nás v Banskej Bystrici, ale keď sa ma opýtate, čo sa mi vybaví pri slovnom spojení mestský poslanec Stanislav Mičev, tak ma nič konkrétne nenapadne. Iba ak to, že vždy poslušne hlasuje so Smerom, ale nič viac. Neviem o žiadnej agende, ktorú by Mičev ako mestský poslanec presadzoval, nenapadá ma žiadna oblasť v ktorej by bol zvlášť aktívny.

5. Riaditeľ Múzea SNP. Stanislav Mičev uvádza ako jednu zo svojich najväčších predností fakt, že je riaditeľom Múzea SNP, ktoré on sám nazýva „národným Panteónom SNP“ a vyzdvihuje tiež dôležitosť múzea pre našu republiku, dokonca ho prirovnáva ku kraju. Rozvoj Múzea SNP pod vedením Stanislava Mičeva nemožno poprieť, ale treba tiež jedným dychom dodať, že práve toto múzeum je štátom nanajvýš štedro dotované, o čom sa niektorým ďalším štátnym kultúrnym inštitúciám môže len snívať. Napríklad v roku 2014 išlo zo štátnych peňazí len na samotné oslavy SNP takmer pol milióna eur. A vo výročnej správe Múzea SNP za rok 2016 sa píše: „Celkový schválený rozpočet výdavkov zo štátneho rozpočtu na zdroj (Múzeum) vo výške 1 184 161 Eur bol 10 rozpočtovými opatreniami upravený – zvýšený na 2 831 238 Eur, čo predstavuje zvýšenie výdavkov celkom o 1 647 077 Eur.“

Čo si ja osobne myslím o súčasných oslavách SNP, pri všetkej úcte k Slovenskému národnému povstaniu a jeho aktérom, si môžete prečítať tu.

V súvislosti s Mičevovou funkciou riaditeľa Múzea by ma tiež zaujímalo, či si počas volebnej kampane bude brať na svoje aktivity dovolenku. Som si totiž všimla, že Stanislav Mičev sa niektorých akcií súvisiacich s jeho volebnou kampaňou zúčastnil počas svojej pracovnej doby (diskusia, tlačovka). Tu si treba uvedomiť, že aj počas volebnej kampane je zamestnancom príspevkovej organizácie štátu a za výkon svojej funkcie je platený z našich daní. Som zvedavá, ako to vyrieši, pretože volebná kampaň bude časovo extrémne náročná a rozhodne sa nebude odohrávať len po skončení pracovnej doby pána Mičeva.

6. Úradník. Stanislav Mičev celý svoj profesionálny život prežil v štátnej a verejnej správe. Doslova ma desí, keď počujem: „V období môjho päťročného pôsobenia na Ministerstve kultúry vzniklo množstvo kľúčových materiálov a na mnohých som sa podieľal.“ Na poste župana by som rada videla nie človeka, ktorý bol celý život zamestnancom štátu, ale práve naopak človeka, ktorý sa dokázal presadiť, napríklad, aj v súkromnej sfére, kde sa s ním nikto nemaznal a musel tvrdo zabojovať, aby niečo dosiahol.

7. Potenciál poraziť Mariana Kotlebu. Práve tento bod vidím ako najslabšie miesto Stanislava Mičeva. Tu si treba uvedomiť jednu vec. Kampaň bude tvrdá, Marianovi Kotlebovi ide o veľa, o udržanie sa ďalších päť rokov na čele kraja. A myslím si, že Marian Kotleba nenechá nič na náhodu a v kampani zabojuje. Stanislavovi Mičevovi bude vyčítať jeho stranícku minulosť (KSČ) i súčasnosť (Smer). Kotleba sa môže v súvislosti s ďalšími teroristickými útokmi v Európe chytiť aj Mičevovho nedávneho výroku: „Nechcem biele Slovensko, chcem farebné Slovensko.“

Na tomto všetkom, ak to Marian Kotleba šikovne odkomunikuje, môže Stanislav Mičev stratiť cenné hlasy voličov. V jednokolovej voľbe si ale kandidát, ktorý chcie uspieť, nebude môcť dovoliť stratiť hlas, čo i len jedného voliča.

Stanislavovi Mičevovi nemôžem dať a ani nedám svoj hlas v župných voľbách, lebo KSČ, lebo ŠtB, lebo Smer…

A plne sa stotožňujem s týmto stĺpčekom komentátora Petra Schutza.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Kremeľ smúti. Jeho favoritka Le Penová vo voľbách nevyhrala

Macron je kandidátom Bruselu a Merkelovej, Le Penová je z ľudu, opakujú ruské štátne médiá.

KOMENTÁRE

V čom majú Mihál s Beblavým výhodu

Potenciálny úspech neznamená, že sa Mihál s Beblavým stanú najsilnejšou opozičnou stranou. Môžu sa však stať rozhodujúcou silou.

KOMENTÁRE

Moskvu zbavia jedného z jej symbolov

Chruščovky zbúrajú, milióny ľudí sa presťahujú.


Už ste čítali?