Keď minulý týždeň kandidát na bystrického župana Mičev prezentoval svoje Memorandum o spolupráci kandidátov, chcela som hneď napísať blog, v ktorom by som vyjadrila svoj kritický postoj voliča k tomuto, podľa mňa, veľmi nebezpečnému politickému experimentu. Ale priznám sa, veľmi sa mi do toho nechcelo. Mám totiž pocit, že ak sa v Banskej Bystrici niekto dostatočne dôrazne nevyhraňuje „protikotlebovsky“, tak to schytá z každej strany. Už som bola označená verejne za „zúrivú blogerku“ a v diskusii pod mojim blogom si na mne „zgustla“ aj šéfka Mičevovej kampane, Jana Orlická.
K tomu, že som si konečne sadla za počítač ma motivoval aj článok Jozefa Majchráka uverejnený na portáli postoj.sk. Som rada, že aspoň niektoré z mienkotvorných médií prezentuje iný, ako len pozitívny pohľad na aktivity Stanislava Mičeva. S názormi pána Majchráka v komentári sa plne stotožňujem, snáď až na tú predposlednú vetu o rozumnosti dohody na jednom spoločnom kandidátovi proti Kotlebovi.
A teraz by som rada ponúkla čitateľovi svoj pohľad na vec, pohľad voliča žijúceho aj s rodinou už 14 rokov v Banskej Bystrici.
Najprv stručne, ako si to Mičev celé v memorande predstavoval:
V pondelok 15. mája večer Mičev, počas Havranovho kabaretu, len tak medzi rečou, oznámi, že pripravuje akési memorandum. V utorok 16. mája text Memoranda zverejní a v sobotu 20.mája tam chce mať podpisy všetkých 7 kandidátov na župana. Ďalej je jeho predstava taká, že do 31.8. budú viesť všetci individuálnu volebnú kampaň a v termíne od 4. do 9.9. sa vyberie ten jediný najperspektívnejší kandidát, ktorý bude mať tú česť poraziť vo voľbách Mariana Kotlebu. A ešte som zabudla na akúsi memorandovú prísahu všetkých kandidátov, že kampaň sa bude viesť čestne.
Po prečítaní memoranda ma napadla otázka: A kde som ja ako volič a moje právo na slobodný výber vo voľbách? Ja som celé memorandum pochopila ako jasný odkaz pre mňa, ako voliča: Milý banskobystrický volič, keďže Ťa považujeme za totálne neschopného a nezodpovedného si v nadchádzajúcich župných voľbách vybrať toho „správneho“ kandidáta, rozhodli sme sa Ti s Tvojou voľbou pomôcť. V septembri Ti oznámime, koho budeš v novembrových voľbách voliť. A že nie si milý volič s našim vyvoleným kandidátom stotožnený a chceš voliť niekoho iného? Nevadí, veď predsa vieš, že svoju slobodnú voľbu musíš nateraz obetovať vyššiemu princípu a tým je porážka Mariana Kotlebu v kraji.
Osobne si myslím, že taktika, ktorú navrhuje Mičev a do istej miery sa s ňou stotožňuje aj Klus t.j. postavenie jedného kandidáta proti Marianovi Kotlebovi môže byť v konečnom dôsledku kontraproduktívna a môže napomôcť naopak Kotlebovmu víťazstvu vo voľbách. Voliči môžu dohodu na jednom kandidátovi chápať ako rozhodnutie, ktoré bolo vykonané v štýle „o nás bez nás“, a navyše, ak s vyvoleným kandidátom nebudú dostatočne stotožnení, celé to môže viesť k určitej forme voličskej frustrácie: „veď aj tak ste rozhodli za nás, kto to má vyhrať, tak čo od nás ešte chcete“. Táto frustrácia z nemožnosti naplno prejaviť vo voľbách svoju slobodnú vôľu, môže vyústiť v to, že v konečnom dôsledku ľudia jednoducho voľby odignorujú. Kotlebu voliť nepôjdu, ale na druhej strane nepôjdu voliť ani toho „vyvoleného“ a ostatnú sedieť v novembri doma. A toľko omieľaný argument „lebo Kotleba“ voličov v ich nechuti ísť k voľbách ešte viac utvrdí.
A ako som už písala dávnejšie, práve nízka volebná účasť nahráva do karát Marianovi Kotlebovi, lebo jeho voliči v novembri k volebným urnám určite pôjdu a to za každého počasia. Ale naopak volič, presvedčený o tom, že je doslova nútený voliť niekoho, koho by za normálnych okolností nevolil, žiadnu silnú motiváciu ísť voliť nemá a dokonca možno riskne aj to, že bude znovuzvolený Kotleba. Podľa mojich osobných skúseností averzia voči osobe Mariana Kotlebu v kraji nie je až taká silná, ako sa to prezentuje v niektorých médiách. Ľudia ho priamo voliť síce nepôjdu, ale ani nepôjdu voliť za každú cenu proti nemu. Jednoducho nechajú veciam voľný priebeh.
A ešte by som chcela upozorniť na jednu dôležitú vec: Ak aj v septembri dôjde k dohode na tom jednom „vyvolenom“ kandidátovi, podľa môjho názoru, určite sa kandidatúry nevzdajú všetci kandidáti (majú v tom totiž investovaných až príliš veľa peňazí, námahy,…). A práve táto tretia strana môže nakoniec vo voľbách profitovať. Volič, ktorý nechce voliť Kotlebu, ale nie je stotožnený ani s „vyvoleným“ a je znechutený z taktiky „o nás bez nás“, sa začne obzerať inde. A tu je šanca pre tých, čo sa rozhodnú bojovať až do konca. Ak sa im podarí dobrá kampaň, ktorá osloví voličov, môže sa naplniť staré známe: Kde sa dvaja bijú tretí zvíťazí. A v tomto prípade o víťazovi môže rozhodnúť aj jediný hlas.
Na záver len stručne. O osude Mariana Kotlebu vo voľbách nerozhodne nik iný, len voliči.
Oni sú tí najdôležitejší, treba sa ku nim správať ako k rovnocenným partnerom a dať im možnosť slobodne sa rozhodnúť. Treba ísť osobne za nimi do všetkých kútov Banskobystrického kraja, treba s nimi diskutovať, pýtať sa ich na ich názory, problémy, ponúknuť im svoju víziu rozvoja kraja a pokiaľ možno čo najmenej používať slovné spojenie „lebo Kotleba“. Ktorý z kandidátov na župana toto pochopí a vloží do kampane naozaj všetko, ten má veľkú šancu stať sa novým banskobystrickým županom. A to aj bez rôznych zákulisných dohôd.
PS1: Čo ak, čisto teoreticky, Marian Kotleba nakoniec kandidovať nebude? Potom ten "vyvolený" vyhrá bez boja a tí ostatní, ktorí to vopred vzdali a mali svoju kandidatúru postavenú na hesle "za kraj" a nie na hesle "proti Kotlebovi", si budú môcť zo zúfalstva tak akurát búchať hlavu o stenu.
PS2: Tiež čisto teoreticky: Čo ak sa "vyvolenému" počas kampane stane niečo nepredvídateľné, napr. zdravotné problémy, ktoré mu neumožnia pokračovať v kampani? Potom dostane Marian Kotleba víťazstvo na zlatom podnose? Mimochodom, Stanislav Mičev mal pred nedávnom veľmi vážnu dopravnú nehodu a ako sám povedal, doslova sa druhýkrát narodil.